Miškin nekonečný príbeh...

Je piatok s magickým číslom 13. Nedočkavo čakám na výsledok tehotenského testu. Tento mesiac to zase nevyšlo, tak ako predchádzajúce dlhé mesiace pred týmto dátumom. Sklamaná vykročím k smetnému košu s myšlienkou, veď budúci mesiac to už vyjde. Môj zrak ešte raz spočinie na teste. Neverím vlastným očiam, vidím celkom slabú čiarku, ktorá potvrdzuje, že v mojom brušku sa usadil nájomník, ktorý tam pobudne niekoľko mesiacov. Sme na začiatku nášho obrovského sna. Už onedlho sa naplní. Sme nesmierne šťastní!

Čas plynul ako voda a nás čakali najkrajšie Vianoce. Veľmi sme sa tešili na živého „Ježiška“, naše vytúžené dieťatko. Starostlivo sa pripravovali na rolu matky a otca. Študovali, nakupovali, zariaďovali, aby malému stvoreniu nič nechýbalo.

Človek mieni, Pánboh mení...

Miška sa narodila 30.11.2007. Už pri pôrode sa vyskytli komplikácie, ale vďaka pohotovým reakciám personálu v pôrodnej sále všetko dobre dopadlo. Bola to najkrajšie bábätko na svete.

Čas Vianoc sa blížil...

Do štedrého dňa ostávali 3 dni. A vtedy to začalo. Miška dostala vysoké teploty. Boli sme na smrť vyľakaní čo sa deje. Strašne plakala, mala obrovské bolesti, nepodarilo sa nám zraziť horúčku paracetamolovými čípkami ani studenými zábalmi. Keď začala zvracať tak sme utekali na pohotovosť, kde nás prijali na oddelenie. Naivne som si myslela, že Vianoce strávime doma .

Ale nestalo sa tak. Na dlhé týždne sme ostali zatvorení na Infekčnom oddelení v DFNsP Kramáre, kde Miška bojovala o život. Miškina diagnóza mi stále rezonuje v ušiach: Meningitída (zápal mozgových blán)V momente ako nám lekárka povedala, že má podozrenie na túto chorobu, mi napadlo len jedno: naše vytúžené dieťa zomrie...

Naša obrovská bojovníčka si miesto na svete vybojovala ,avšak po celý svoj život si ponesie pamiatku na túto zákernú chorobu.

Následkom choroby prišla skoro úplne o sluch. Má percepčnú poruchu sluchu . Veľmi ťažko sme sa vyrovnávali s krutou hrou osudu. Dodnes si nevieme celkom predstaviť aké to je keď človek nepočuje. Vieme iba toľko, že nás čaká dlhá a namáhavá cesta, kým začne Miška vnímať zvuky, rozprávať, chápať význam toho čo hovoríme.

Sluch však nie je jediné, o čo Mišku obrala choroba. Niečo stratila, a niečo získala. V Miškinom prípade však zo zisku nie je žiadny osoh. Práve naopak. Získala Hydrocefalus - spastickú hemiparézu. Následkom neho výrazne zaostáva za zdravými rovesníkmi v psychomotorickom vývoji. Stále však veríme v to, že mozog je orgán nevyspytateľný a že cvičením a rôznymi terapiami docielime to, aby mala Miška kvalitnejší život. Žiaľ tieto diagnózy sú trvalé, nedajú sa vyliečiť. Náš príbeh je preto nekonečný... Avšak dá sa urobiť veľa pre to, aby sa človek začlenil do bežného života . V niektorých prípadoch je postih viditeľný minimálne. Snažíme sa všetko vnímať v pozitívnom svetle. Pozitívna myšlienka je prvý krok k úspechu...

Miška je naše slniečko, ktoré veľmi ľúbime a napriek tomu, že starostlivosť o výnimočné dieťa je oveľa náročnejšia v porovnaní so zdravým dieťaťom, nevymenili by sme ju za nič na svete!